Autoři textu: Ivana Rumanová, Peter Szalay
Článek vznikl ve spolupráci s Deníkem Referendum v rámci rubriky Město.
V Bratislavě se chystá rekultivace nábřežních prostor Dunaje. Jeden z projektů, Nové Lido, spojuje finanční skupiny, zájem a hlas veřejnosti však ignoruje. Kvůli luxusním bytům a kancelářím bude zničena cenná a rozmanitá lokalita.
Ideál „people-first“ urbanizmu, pohody živého a zeleného verejného priestoru miest bez áut, ktorý šíri úspešný dánsky urbanista Jan Gehl, prevláda už aj v Bratislave. Nespochybniteľne pozitívny prístup k plánovaniu „mesta pre ľudí“ s pešími zónami, cyklotrasami, električkami na povrchu a autami ukrytými v podzemných garážach je súčasťou veľkej väčšiny nových komplexov a štvrtí, ktoré vznikajú v meste.
Od bývalého Parku Kultúry a oddychu na západnom konci historického jadra Bratislavy po petržalské Lido radnica plánuje skultivovať verejný priestor prostredníctvom nových developmentov. Vznikne tak nové veľké centrum spojené nábrežiami, z Bratislavy sa konečne stane metropola na Dunaji.
Pre koho sa ale nakoniec plánujú tisícky nadštandardných bytov, administratívnych priestorov a prevádzok, ktoré nahradia aktuálny vágny terén? Financializácia mestského rozvoja, ktorej prejavom je aj stavanie investičného bývania (so značnou uhlíkovou stopou), ktoré ale nakoniec zostáva prázdne, postupne presakuje zo svetových metropol aj do východnej a strednej Európy. Je to model metropolizácie, ktorý má Bratislava reprodukovať?
Medzi Zahou Hadid a Petržalkou
Bratislavské Lido leží na pravom brehu Dunaja, presne oproti Starému mestu a novému downtownu na Nivách, ktorému dominuje Eurovea a vežiaky Zahy Hadid. Prekvapivo si až dodnes udržalo nekomerčný a nízkoprahový charakter. Je to miesto, kde je možné natrafiť na opaľujúce sa dámy v rokoch, piknikujúce piatkové skupinky tínedžerov, endorfínmi a Dunajom nasiaknutých plavcov vyliezajúcich z vody, záhradkárov, psíčkarky. O niečo hlbšie v kríkoch tiež na obydlia ľudí bez domova, sexbiznis či iný šedý biznis.
Lido je vágny terén, ktorý odoláva tlakom stereotypných centier miest: dohľad, komercia, poriadok, turizmus — a chráni nás pred nimi. Dá sa tu len tak pobývať a dopriať si luxus nudiť sa bez nutosti komukoľvek to zdôvodňovať.
Uvoľnenosť je tu vpísaná historicky aj tým, že je ťažké čokoľvek plánovať v území, ktoré pravidelne zaplavuje rieka. Lido bolo zónou mestskej chudoby, vyhlásených hostincov, vojenským táborom napoleonských vojsk. Vznikli tu sociálne aj medzidruhové ekosystémy, dostatočne dynamické a rezistentné na to, aby mohli odolávať náhlym záplavám, a tie začali postupne ko-existovať s tými, pre ktoré bolo centrum mesta nedostupné.
Predstavy, ktoré v mieste Lida situovali nové pravobrežné centrum mesta, sa objavili už v druhej polovici 20. storočia. Počas socializmu mesto významne narástlo a to predovšetkým kvôli rozsiahlej plánovitej výstavbe hromadného bývania, plánované rozšírenie centra bolo realizované len vo fragmentoch.
Konvenčné, koncentrické chápanie stavebného rozvoja mesta sa na Lide plánuje už od prvého oficiálne schváleného územného plánu mesta v roku 1956. Územní plánovači a architekti chápu toto územie ako najhodnotnejšiu rozvojovú plochu pre výstavbu moderného centra mesta. Modernizmus sa však najskôr vybúril až kúsok ďalej od rieky, kde vzniklo jedno z najväčších sídlisk v strednej Európe.
Petržalka mala spojiť otázku dostupného bývania s progresívnym urbanizmom, a hoci nikdy nebola úplne dobudovaná podľa pôvodných plánov, dodnes poskytuje pomerne vysoký štandard bývania. Aj vďaka nemu nikdy nevzniklo v Petržalke sociálne vylúčené geto a ceny nehnuteľností sú tu porovnateľné s centrom mesta. Utopické modernistické vízie na hrane architektúry a umenia sa zhmotnili v subverzívnom návrhu skupiny VAL s názvom Istroport, v ktorom jej autori preniesli výstavbu z nábrežia Lida priamo na rieku.
Pokusy regulovať tok rieky sa pri veľkých povodniach ukázali ako neúčinné, záplavová zóna na Lide sa v rámci modernistického funknčného členenia mesta stala zónou masového športu a rekreácie, vznikla tu mestská pláž, vodácky klub a lodenice, športové štadióny.
Na konci sedemdesiatych rokov sa rozhodlo o vybudovaní mega-štruktúry, priehrady Gabčíkovo. Dunaj sa tak na začiatku deväťdesiatych rokov podarilo dostať pod kontrolu na úkor ochudobnenia biodiverzity lužných lesov a tiež na úkor slovensko-maďarských geopolitických vzťahov.
V deväťdesiatych rokoch nakoniec zaniklo aj letné kúpalisko Lido postavené na nábreží. Športové aktivity väčšiny Bratislavčanov sa redukovali na využívanie cyklo trasy, ktorá prebieha po dunajskej hrádzi. Od roku 2015 sa začala najmasívnejšia kampaň týkajúca sa konkrétne tohto územia.
Zombies first
Nové Lido, jeden z najväčších investičných projektov, ktoré sa v meste plánujú, však nespája len brehy Dunaja, ale prekvapivo aj dve najvplyvnejšie finančné skupiny na slovenskom trhu: J&T a Pentu.
Od svojho vzniku v polovici minulého desaťročia je projekt Nového Lida pred verejnosťou komunikovaný ako vzorové urbanistické plánovanie mesta pre ľudí. V roku 2016 ho jeden z autorov Igor Marko predstavoval ako „iniciatívu“, otvorený proces, ktorý vznikne v diskusii s verejnosťou a odborníkmi. „Nástrojom zmeny je konštruktívna spoločenská a odborná debata pod vedením mesta.”
Ďalej však Nové Lido predstavovali skôr tradičným top-down spôsobom, v ktorom populárny urbanista-placemaker Marko spolu s Jurajom Benetinom, ďalším z autorov Nového Lida, paternalisticky vysvetlovali verejnosti, čo je dobré mesto a verejný priestor, park, bulvár či nábrežie. Sami tak odhaľovali limity Gehlovského prístupu k urbanizmu, ktorý ho splošťuje na dizajnovanie verejných priestorov okolo architektúry.
Náplň samotnej zástavby a vplyv celého projektu na mesto a prostredie v „mestách pre ľudí“ nezohráva rolu, akoby sa už netýkala urbanizmu, ale len investičných stratégii developerov. Celkom do úzadia sa tak dostávajú otázky, pre koho je určená vlastná architektúra a na mieste čoho vlastne projekt Nové Lido vznikne.
Princíp „people first“ je v tomto prevedení eufemizmom pre „first people first“. Nielenže dnes už nestačí zohľadňovať pri plánovaní miest iba ľudskú perspektívu a pri mestotvorbe je nevyhnutné iniciovať viac-než-ľudské spojenectvá. Takéto „mestá pre ľudí“ sú v skutočnosti mestami pre „homo cappucino, ktorý je spotrebiteľom aj výrobcom živej atmosféry mesta“, či pre administratívnych „part-time zombies“ a pre fantómov z investičných bytov, ktoré majú vlastníkov, ale nie obyvateľov.
Ostatné obyvateľstvo mesta je tak vylúčené zo samotnej kategórie ľudí, zostáva však v kategórií tých, čo za development platia daň — napríklad tým, že znášajú následky oteplenia mikroklímy vplyvom developmentu.
Pre J&T a Pentu je pritom takmer nepodstatné, či sa postavené byty zaplnia novými obyvateľmi a open office-y pracujúcimi. Aj keby zostali úplne prázdne, zisk generujú už tým, že fungujú ako istiny na trhu s finančnými špekuláciami, čo je v súčasnosti pre investorov najdôležitejšia hodnota.
Znie to možno ako sci-fi, ale jedným z pravdepodobných scenárov Nového Lida sú stovky luxusných bytov, v ktorých nikto nebýva a prázdne adminstratívne priestory, ktorých zamestnanci pracujú väčšinu času na home office a s živým verejným priestorom obývaným len dočasnými návštevníkmi prevádzok v parteroch nového petržalského centra.
Investori však od začiatku argumentujú presne opačne — že dnes na Lide nie je nič. Vágny terén spustnutej záhradkárskej kolónie, zrušených športovísk a priemyselných areálov je tak pre urbanistov investora zelenou lúkou, ktorá čaká len na to, kedy na nej vznikne urbanizovaná zóna, akoby to bol nezvratný, skoro evolučný vývoj.
Táto potreba vybudovať na Lide hustú mestskú štruktúru je podporovaná aj koncepciou budovania kompaktných miest, či takzvaných miest krátkych vzdialeností, ktorá má aj enviromentálny význam. Zahustením vnútorného mesta na úkor suburbanizácie sa má uchrániť krajina v okolí miest a znížiť potreba automobilovej dopravy. Jednoduchá logika miest krátkych vzdialeností, sa však komplikuje, ak vstupuje do konkrétnych lokalít.
Z hľadiska biodiverzity bývajú častokrát o mnoho cennejšie urbánne divočiny než pesticídmi zamorené poľnohospodárske územia okolo miest, no stále častejšie je reflektovaný aj paradox zahusťovania, kedy sa síce všeobecne zníži inenzita produkcie CO2 z dopravy, v konkrétnych mestských prostrediach sa však zvýši, pričom nevyhnutná redukcia zelene v husto zastavaných mestách aj tak núti miestych obyvateľov presúvať sa. V kontexte plánu Nového Lida je udržateľnosť dopravy otázna, čo naznačuje už samotný plán budovať rozsiahle podzemné garáže v území.
Skúmať „nič“
Výskum Semináru urbánnej imaginácie, interdisciplinárneho edukačného programu, ktorého cieľom je skúmať právo na mesto z rôznych sociálnych a aj neľudských prespektív, si za svoju aktuálnu prípadovú štúdiu vzalo plánovanú transformáciu Lida. Zamerali sme sa teda na skúmanie území a hodnôt, ktoré investor vytesňuje z diskusie a ktoré mesto nemá záujem riešiť.
Od roku 2020 v spolupráci s výskumníkmi a akademičkami mapujeme územie Lida. Podarilo sa nám opísať priestor z perspektívy geobotaniky, entomológie, ornitológie, ako aj z perspektívy obyvateľstva miestnej záhradkárskej kolónie. Pokúsili sme sa namodelovať, aké bude mať nový development dopady na oteplenie mikroklímy či na dynamiku podzemných vôd , čo sú kľúčové faktory z hľadiska adaptácie mesta na klimatické zmeny o ochranu zdrojov.
Napriek tomu, že sa architekti a urbanisti plánovaním Nového Lida intenzívne zaoberajú a pripravujú rozsiahlu zmenu platného Územného plánu zóny CMC Petržalka, odborná ani laická verejnosť dodnes nebola prizvaná k diskusii o projekte.
Dostupné sú len marketingové materiály a a nablýskané vizualizácie. Aj z nich však možno vyčítať, že terén celého územia od protipovodňovej hrádze smerom k diaľničnému obchvatu má byť umelo navýšený po hrebeň hrádze. Riešenie, ktoré prekoná vizuálnu bariéru smerom k Dunaju a umožní menej hlboké zakladanie budov a podzemných garáží, však bude znamenať úplné zničenie existujúcich biotopov na povrchu. Namiesto vody z Dunaja tak územie zaplavia tony navezenej zeminy, aby si peší chodci mohli vychutnať pohľad na novú jachtársku zátoku.
So súčasným terain vague Lida zaniknú zvyšky pôvodného lužného lesa, relikty starej kultúrnej lužnej krajiny, populácie solitérnych stromov a splanená zeleň záhradkárskej kolónie, či „kultúrne savany“. Tieto miesta sú habitatom viacerých druhov vzácnych druhov rastlín a živočíchov, ktoré svoje miesto už nenachádzajú v intenzívne poľnohospodársky obrábanej krajine za mestom, ale práve v zónach urbánnej divočiny, miestach, ktoré urbanisti a investori radi označujú za nič.
Toto „nič“ však nieje pre Bratislavu dôležité „len“ kvôli zachovaniu biodiverzity, ktorá zdanlivo neovplyvňuje náš život. Hodnota vzrastlej zelene, a nezastavaných vsakujúcich plôch priamo ovplyvňuje aj život obyvateľov mesta.
Takzvané ekosystémové služby tohto územia, ktoré v meste vytvárajú chladné ostrovy, a umožňujú prirodzené vsakovanie dažďovej vody a tým dopĺňanie a prečisťovanie zdrojov pitnej vody, sú hodnoty, ktorých finančné vyčíslenie už má svoje vzorce. A pre obyvateľov mesta už dnes môžu znamenať viac ako ďalšie nové kaviarne, workoutové prvky či extravagantne dizajnované parky, ktorými si snaží investor získať náklonnosť verejnosti.
Luxusná nuda na Lide
Ten, kto v procese zatial najjasnejšie zlyháva, je mesto. To nie je schopné, či nemá záujem vstúpiť relevantne do diskusie, robiť to, čo mu samotní architekti developerov odporúčali. Je to o to hanebnejšie, že mesto a štát dodnes v území vlastnia väčšinu pozemkov.
Ide klasicky o územia, ktoré nie sú komerčne extra lukratívne, naopak ich správa stojí nemalé prostriedky, ale pre celé územie majú nezanedbateľný strategický charakter: inundačná zóna, infraštruktúra a okrem toho časť záhradkárskej kolónie. No aj keď odrátame inundačné územie Dunaja, mesto na Novom Lide stále vlastní viac ako tretinu pozemkov, čiže je stále pomerne dôležitý hráč. No ťažko povedať, či v tomto prípade verejné inštitúcie konajú vo verejnom záujme.
Za zatvorenými dverami sa na MIBe úradujú zmeny územného plánu, verejnosti sa nepredstavujú žiadne vízie, neexistujú nezávislé odborné mapovania toho, čo na Lide v súčasnosti je. V duchu ranného postsoc-kapitalizmu prenecháva všetku iniciatívu na súkromných investorov. A tí nelenia.
Penta v závere roku 2022 vyhlásila medzinárodnú súťaž pre svoje pozemky na Lide s názvom Southbbank, kde okrem už Bratislave známych star architektonických ateliérov Zaha Hadid a BIG, má súťažiť aj ateliér OMA slávneho Rema Koolhaasa či SNØHETTA. Posledne menovaný globálny ateliér pôvodom z Nórska v súťaži zvíťazil, ako sa verejnosť mohla dozvedieť zo strohej tlačovej správy zverejnenej na začiatku marca.
Víťazný návrh, ale ani súťažné projekty ďalších slávnych ateliérov zatiaľ neboli zverejnené. Detaily toľko očakávaného prebudenia spiacej Bratislava ako „skutočnej metropoly“ skrz iniciačný bozk starchitektonických štúdií, sa verejnosť dozvie až v máji po tom, ako bude víťazný projekt najskôr predstavený odbornej verejnosti.
Marketingové napätie s odhaľovaním projektu, ktoré navodzuje Penta, však opadáva pri pohľade na samotné podmienky súťaže. Osvedčený mix funkčného využitia ako z predkrízových čias — 48 % bývanie a 52 % kancelárie a retail vzbudzuje otázky o ich budúcom využití. Ako najdôležitejší parameter tu figuruje maximalizácia zisku zo zastavaného územia, čo dosvedčuje pomer typov bývania, pričom len 3 % z celkovej bytovej výstavby majú tvoriť mestské nájomné byty.
Nepochybne excentrické návrhy starchitektonických štúdií majú prekryť nepríjemný fakt, že ich návrhy nevybočia z konvenčného budovania investičných živých miest bez obyvateľov, kde sa možno po čase udomácnia nečakané endemity a celé dni sa v nich budú luxusne nudiť.
Nepochybne excentrické návrhy starchitektonických štúdií majú prekryť nepríjemný fakt, že ich návrhy nevybočia z konvenčného budovania investičných živých miest bez obyvateľov, kde sa možno po čase udomácnia nečakané endemity a celé dni sa v nich budú luxusne nudiť.
Projekt Město/Fórum pro snesitelnější každodennost je výsledkem spolupráce kolektivu 4AM, z. s. a Centra pro média, ekologii a demokracii, z. s. (CMED). Finančně je podpořen grantem z Islandu, Lichtenštenjska a Norska.
(Úvodní obrázek: „Vybudovanie Bratislavy na oboch brehoch Dunaja“ je slogan, ktorý sa spomínal pri všetkých veľkých projektoch realizovaných na pravom brehu Dunaja za posledných sto rokov. Lido na pravom brehu Dunaja zohráva v tejto predstave dôležitú úlohu — predstavuje určité symbolické gesto prekročenia centra Bratislavy na petržalský breh. Foto Andrea Kalinová)